Niektoré druhy rias však môžu vykazovať určité správanie, ktoré prispieva k ich pohybu alebo umiestneniu v prostredí jazierka:
1. Plynové vakuoly: Niektoré planktónové riasy, ako napríklad modrozelené riasy, majú plynové vakuoly. Ide o vzduchom naplnené štruktúry, ktoré pomáhajú riasam regulovať ich vztlak a udržiavať ich polohu vo vodnom stĺpci. Úpravou množstva plynu v týchto vakuolách môžu riasy v jazierku stúpať alebo klesať.
2. Fototaxia: Niektoré druhy rias vykazujú fototaxiu, čo je tendencia pohybovať sa smerom k zdrojom svetla alebo od nich. Táto odozva im umožňuje umiestniť sa v oblastiach s optimálnymi svetelnými podmienkami pre fotosyntézu.
3. Reotax: Niektoré druhy rias vykazujú reotaxiu, čo je tendencia pohybovať sa v reakcii na vodné prúdy. Toto správanie im pomáha zostať zavesené v tečúcej vode a vyhnúť sa ich spláchnutiu.
4. Flagella a Cilia: Niekoľko druhov rias, ako sú euglenoidy a dinoflageláty, má bičíky alebo riasy. Tieto vlasové štruktúry im umožňujú pohybovať sa vo vode bičovaním alebo bitím.
5. Kĺznutie: Rozsievky, bežný typ rias, sa môžu pohybovať po pevných povrchoch vylučovaním slizu alebo slizu, ktorý uľahčuje kĺzavý pohyb.
Je dôležité poznamenať, že tieto pohyby sú zvyčajne jemné a v mikroskopickom meradle. Celkové vnímanie pohybu kalu v jazierku často pochádza z akumulácie a rastu kolónií rias, ktoré tvoria viditeľné škvrny alebo prikrývky na hladine vody.