1. Zložitosť vzorky :Kvapalinová chromatografia je vo všeobecnosti menej účinná na separáciu komplexných vzoriek s veľkým počtom komponentov. Je to preto, že čím viac zložiek je prítomných vo vzorke, tým ťažšie je dosiahnuť dobrú separáciu a rozlíšenie.
2. Ukážkové maticové efekty :Matrica vzorky môže tiež interferovať s chromatografickou separáciou. Napríklad, ak vzorka obsahuje vysoké hladiny solí alebo iných neprchavých zlúčenín, tieto môžu súťažiť s analytmi o väzbu na stacionárnu fázu, čo vedie k zlej separácii.
3. Preťaženie stĺpcov :Ak sa na kolónu vstrekne príliš veľa vzorky, môže to preťažiť stacionárnu fázu a viesť k zlej separácii. Je to preto, že molekuly vzorky budú súťažiť o väzbové miesta na stacionárnej fáze, čo vedie k rozšíreniu vrcholu a zníženiu rozlíšenia.
4. Zloženie mobilnej fázy :Zloženie mobilnej fázy môže tiež ovplyvniť účinnosť kvapalinovej chromatografie. Napríklad, ak je mobilná fáza príliš polárna, môže to viesť k slabej retencii analytov na stacionárnej fáze, zatiaľ čo ak je mobilná fáza príliš nepolárna, môže to viesť k zlej separácii analytov.
5. Teplota :Účinnosť kvapalinovej chromatografie môže ovplyvniť aj teplota. Napríklad, ak je teplota príliš vysoká, môže to viesť k zvýšenému rozšíreniu pásma a zníženiu rozlíšenia, zatiaľ čo ak je teplota príliš nízka, môže to viesť k zlému tvaru vrcholu a zníženej citlivosti.
6. Nástroje :Účinnosť môže ovplyvniť aj kvalita prístrojového vybavenia používaného na kvapalinovú chromatografiu. Napríklad, ak čerpadlo nie je schopné poskytovať konzistentný prietok, môže to viesť k zlej separácii a zníženej reprodukovateľnosti. Podobne, ak detektor nie je dostatočne citlivý, nemusí byť schopný detekovať nízke hladiny analytov.
Pochopením a riešením týchto potenciálnych obmedzení je možné optimalizovať techniky kvapalinovej chromatografie na maximálnu účinnosť.