Teplota vody: Kosatky sú dobre prispôsobené širokému rozsahu teplôt vody, od studených vôd Antarktídy až po teplejšie vody trópov. Majú niekoľko fyziologických úprav, ktoré im umožňujú tolerovať extrémne teploty, ako je hrubá vrstva tuku a vysoká rýchlosť metabolizmu.
Salinita: Kosatky dokážu prežiť v slanej aj brakickej vode. Sú schopné tolerovať širokú škálu slanosti, od vysoko slaných vôd oceánu až po menej slané vody ústí riek a riek. To im umožňuje vstúpiť do ústí riek a riek pri hľadaní potravy alebo kamarátov.
pH: Kosatky sú schopné tolerovať širokú škálu úrovní pH, od mierne kyslých až po mierne zásadité. To im umožňuje prežiť v kyslých vodách Arktídy aj v zásaditých vodách trópov.
Slnečné svetlo: Kosatky sú denné zvieratá, čo znamená, že sú najaktívnejšie počas dňa. Pri navigácii, hľadaní potravy a vzájomnej komunikácii sa spoliehajú na slnečné svetlo. V oblastiach s dlhými obdobiami tmy, ako sú polárne oblasti počas zimy, sa kosatky môžu pri navigácii a hľadaní potravy spoliehať na iné zmysly, ako je echolokácia.
Ľadová pokrývka: Kosatky sú schopné prežiť v oblastiach s rôznym stupňom ľadovej pokrývky. Často sa vyskytujú v oblastiach s morským ľadom, kde môžu loviť tulene, uškatce a iné morské cicavce. V oblastiach s hustou ľadovou pokrývkou môžu kosatky využívať trhliny v ľade, aby sa vynorili a dýchali, alebo môžu cestovať do oblastí s menšou ľadovou pokrývkou.
Dostupnosť kyslíka: Kosatky sú povinné cicavce dýchajúce vzduch, čo znamená, že sa musia dostať na povrch, aby sa nadýchli. Aby prežili, spoliehajú sa na dostupnosť kyslíka vo vode. V oblastiach s nízkou hladinou kyslíka, ako sú hlboké vody alebo znečistené oblasti, môžu mať kosatky problém nájsť dostatok kyslíka na dýchanie a možno bude potrebné, aby sa na povrch dostali častejšie.