Veľkosť mozgu
Veľké cicavce (velryby, delfíny, šimpánze, slony) majú obrovské mozgy – väčšie ako ľudia. Rozmer mozgu dlho bol meriadlom inteligencie. Keby veľkosť určovala inteligenciu, velryba by bola najinteligentnejšia. Velryby majú najväčší mozog, sloni a delfíny väčšiu hmotnosť mozgu ako ľudia. Správanostné štúdie ich ale neumiestňujú nad ľudí. Prof. Brian Hare (Duke University): „Inteligencia nie je úzko sviazaná s veľkosťou mozgu.“
Pomerová hmotnosť
Ľudia majú vyšší pomer mozog/telo. Velryba váži viac a má fyzicky väčší mozog, ale mozgy velryb tvoria 0,01 % hmotnosti tela, ľudské mozgy 1,9 %. Ľudia majú „viac mozgu na kilogram“ ako veľká velryba. Túľkovia sú druzí za ľuďmi. Sloni majú pomerovo menšie mozgy. Pre našu veľkosť máme pomerovo viac mozgu ako iné cicavce.
Vrstvený neokortex
Podľa Science Daily je neokortex zapojený do vyšších funkcií: senzorické vnímanie, motorické príkazy, priestorové uvažovanie, vedomá myšlienka, reč. Aj keď delfín má väčší neokortex, hlbšie vrstvy ľudského mozgu ho robia kompaktnějším a efektívnejším v komunikácii s inými častiami. Rozdiel v hlboko žlbenom, vrstvenom neokortexe vytvára vedomie, ktoré iné veľké zvieratá nemajú.
Vnútorné prepojenie (wiring)
Šimpánze, delfíny, ľudia majú zvlnený, vrstvený, sekcionovaný mozog – na rozdiel od gladkých povrchov iných veľkých cicavcov. Primáti majú „veľké frontálne laloky, potrebné pre sociálnu interakciu, reč, kogníciu“. Šimpánzi a ľudia zdieľajú „štruktúry súvisiace s rečou“. Ale ľudský mozog je prepojený ako žiadny iný. Väčší „uhlový vrchol“ (angular gyrus) rozlišuje ľudí od šimpánzov. Syntetizuje informácie zo smyslov a spája ich s symbolickým jazykom. Abstraktné myslenie je vrcholom ľudského mozgu.