Príklady personifikácie:
1. Poskytovanie ľudských vlastností neživým objektom:
* „Vietor zašepkal tajomstvá cez stromy.“ (Vietor nemôže šepkať, ale znie to, akoby to hovorilo.)
* "Hodiny netrpezlivo začiarkli." (Hodiny nemajú pocity, ale vyzerá to, že je to nervózne.)
* „Slnko sa usmialo na zem.“ (Slnko nemá tvár, ale je zosobnené, aby ukázalo teplo a šťastie.)
2. Poskytovanie ľudských vlastností abstraktným konceptom:
* "Čas preletel." (Čas nie je nažive, ale je nútený vyzerať, akoby sa pohyboval rýchlo.)
* "Spravodlivosť vyžaduje odplatu." (Spravodlivosť je koncept, ale má hlas a názor.)
* "Strach držal svojho zajatia." (Strach je emócia, ale má moc niekoho ovládať.)
3. Dávať ľudské vlastnosti zvieratám:
* "Pes šťastne vrhol chvost." (Zatiaľ čo psy vrhajú chvosty, je zosobnené, čo naznačuje, že sa cíti šťastná.)
* "Mačka na mňa podozrenia pozrela." (Mačky v skutočnosti nemyslia, ale veta im dáva podozrenie podobné človeku.)
* "Vták spieval veselú melódiu." (Vtáky spievajú, ale slovo „veselé“ dáva piesni ľudskú emóciu.)
4. Pomocou obrazového jazyka:
* "Stromy tancovali vo vetre." (Stromy nemôžu tancovať, ale obraz vytvára živú scénu.)
* "Búrka zúrila zúrivosťou." (Búrky nemajú hnev, ale metafora je násilná.)
* "Hory stáli vysoké a hrdé." (Hory sa nemôžu cítiť pýcha, ale veta im dáva zmysel pre dôstojnosť.)
Pamätajte: Zosobnenie je postava reči, ktorá nám pomáha porozumieť a súvisí s vecami, ktoré nie sú ľudské. Vďaka tomu je písanie živšie a pútavejšie.