Bernard z Clairvaux bol kanonizovaný 18. januára 1174 papežom Alexandrom III., len dvadsaťdva roky po svojej smrti. Bol uznaný pre jeho:
- Výnimočnú svätosť a ctnosť.
- Hlboké teologické a duchovné spisy, vrátane „O božskej milosti a slobodnej vôli“ a „Stupne pokory“.
- Neúnavné úsilie o podporu mníšstva a cisterciánskeho rádu.
- Aktívnu úlohu pri riešení teologických sporov a podpore jednoty cirkvi, najmä v debatoch o Petru Abaelardovi.
- Povesť o konaní mnohých zázrakov za jeho života aj po smrti.
Kanonizácia Bernarda z Clairvaux bola svedectvom jeho hlbokého vplyvu na cirkev a jeho trvanej dedičstva ako uctievaného svätého a duchovného lídra.