Divoké kône, ako aj iné koľavé zvieratá, používajú rôzne stratégie na skrývanie sa pred predatormi:
1. Maskovanie
* Farba srsti: Hoci nie tak efektívne ako u niektorých zvierat, ich farby srsti sa dajú zlučovať s okolným prostredím, najmä v trávnikoch.
* Terén: Divoké kône často vyhľadávajú oblasti s hustou vegetáciou alebo hrubým terénom, čo ztěžuje predatorom ich vidieť.
2. Útek
* Rýchlosť: Kône sú neuvieriteľne rýchle a ľahko pretekujú väčšinu predatorov na krátkych vzdialenostiach.
* Výdrž: Môžu behať aj dlhé obdobia, čo robí pre predatorov ťažké udržiavať krok.
* Skupinová obrana: Keď sú v stáde, kône často bežia v kruhovom vzore, držiaka predatória v strede a ztěžujú útok na konkrétneho kona.
3. Čuch, sluch a zrak
* Výrazné smysly: Divoké kône majú vynikajúci čuch, sluch a zrak, umožňujúce im detekovať predatórov zďaleka.
* Skrána detekcia: Tento raný varovný systém im umožňuje utiecť, kým sa predátor príliš nepriblíži.
4. Obranné správanie
* Kopanie: Kône majú silné kopy a môžu ich použiť na obranu, ak sú pohľtané.
* Hákanie: Môžu použiť aj zuby na hákanie, najmä pri ochrane svojich mláďat.
5. Skrývanie
* V vegetácii: Môžu sa schováť v hustom kríku, lesoch alebo vysokých trávach, čo ztěžuje predatorom ich nájdenie.
* V úbočí a prieskumných dokoch: Kône môžu tiež využívať prirodzený terén vo svoje prospěch, hľadať úkryt v úbočí alebo dokoch.
6. Sociálne správanie
* Stádo: Divoké kône žijú v stádach, čo poskytuje bezpečnosť v počtoch.
* Bdelosť: Kône v stáde sú neustále bdelené, hľadajú predátorov a varujú sa navzájom pred nebezpečenstvom.
Je dôležité si uvedomiť, že hoci divoké kône vyvinuli rozmanité obranné mechanizmy, stále sú zraniteľné voči predátorom ako vlci, kojoti a dokonca medveďa, najmä keď sú mládé, nemocné alebo zranené.