Podľa Darwina, čo určuje prežitie alebo vyhynutie druhov?

Podľa Darwina prežitie alebo vyhynutie druhu závisí od dvoch hlavných faktorov:

1. Prírodný výber:Prírodný výber funguje prostredníctvom procesu variácie, dedičnosti a diferenciálneho prežitia. Jednotlivci v rámci druhu vykazujú rozdiely v ich vlastnostiach v dôsledku genetickej diverzity. Niektoré z týchto variácií môžu poskytnúť výhodu alebo nevýhodu v prostredí, v ktorom tento druh žije. V procese prírodného výberu majú jednotlivci s výhodnými znakmi väčšiu šancu na prežitie a reprodukciu a odovzdávajú tieto vlastnosti svojim potomkom. Postupom času to vedie k postupnej akumulácii priaznivých znakov v rámci druhu, vďaka čomu sú lepšie prispôsobené svojmu životnému prostrediu a s väčšou pravdepodobnosťou prežijú. Naopak, jednotlivci s menej priaznivými vlastnosťami sú menej pravdepodobné, že prežijú a reprodukujú, čo vedie k postupnému eliminácii týchto vlastností z populácie.

2. Prispôsobenie:Úspešná adaptácia je rozhodujúca pre prežitie a reprodukciu. Druhy, ktoré sa môžu prispôsobiť meniacim sa environmentálnym podmienkam, ako sú zmeny v podnebí, dostupnosť zdrojov alebo prítomnosť predátorov, s väčšou pravdepodobnosťou prežijú. Úpravy môžu mať rôzne formy vrátane fyziologických, behaviorálnych alebo morfologických zmien. Napríklad druh môže vyvinúť hrubšiu kožušinu na prežitie chladných teplôt, naučiť sa migrovať do priaznivejších oblastí alebo vyvíjať nové defenzívne mechanizmy proti dravcom.

Tieto faktory sú kľúčovými zložkami Darwinovej teórie vývoja prirodzeným výberom. Prežitie najschopnejších, ako ju popularizoval Herbert Spencer, je zjednodušením Darwinových konceptov. Darwin navrhol podrobnejší a komplexnejší proces, v ktorom prírodný výber aj adaptácia určujú, ktoré druhy v priebehu času pretrvávajú.