Žľaviaky vyvinuli rôzne adaptácie na prežitie v rôznorodých prostrediach:
- Produkcia byzusových vlákien: Špecializované žliazky uvoľňujú bielkovinné byzusové vlákna, pevne upevňujúce žľaviaky k skálam, moloom alebo iným podkladom, pomáhajúc im vydržať silné prúdy a vlny.
- Filtračné živenie: Žľaviaky filtrovanú potravinové čiastočky z vody pomocou žábier s drobnými vlasovými cília. Voda vstupuje cez inalačný sifón, potrava je zachytená a prehltnutá, a prefiltrovaná voda vystupuje cez exalačný sifón.
- Tvrdá škripa ako ochrana: Vápnité škripo spojené sklopom chrania mäkké vnútorné orgány pred predátormi a mechanickým poškodením, pričom umožňujú žľaviakovi otvoriť a zatvoriť sa pre živenie.
- Symbiotické vzťahy: Niektoré žľaviaky vytvárajú partnerstvo s baktériami, ktoré prevádzajú rastúci kyslík na použiteľné formy, alebo hostia žľavy na svojich škripách, ktoré poskytujú živiny fotosyntézou.
- Tolerancia prostredia: Mnohé druhy tolerujú rozsah teplôt a slaností, prežívajú v prelomových zónach, hlbokých oceánskych dnoch a drastických prostrediach, vrátane období sucha alebo nízkej kyslíka.
- Správanie adaptácie: Žľaviaky môžu regulovať živiacu aktivitu podľa dostupnosti potravy a môžu zobraziť synchronizované správanie, ako pohyby klopiek alebo reproduktívne cykly, na zlepšenie úspechu párovania a uvoľňovanie potomstva.
Tieto adaptácie učinili žľaviaky úspešnými a hojnými členmi mnohých morských a sladkovodných komunít.