Ako archeológovia zistili, že Folsomoví lovci a obrovské bizony boli súčasníci?

Archeológovia zistili, že Folsomoví lovci a obrovské bizony boli súčasníci kombináciou dôkazov:

1. Priama asociacia

Folsomové šipy nájdené s kostrami bizonov: Najpresvedčivejší dôkaz prichádza z objavu Folsomových šípov (špecifického typu projektilu) priamo vkorených v kostrách vyhynutých obrovských bizonov (Bison antiquus). táto priama asociacia dokazuje, že lovci, ktorí používali tieto šipy, lovili obrovské bizony.

Výkopky na Folsomových lokalitách: Lokality ako Folsomová lokalita v Novom Mexiku priniesli množstvo Folsomových šípov spolu s kostrami bizonov. Kontext týchto nálezov, s šípmi priamo asociovanými s kostrami, pevne ustanovuje časový vzťah.

2. Stratigrafia

Vrstvené sedimenty: Archeologické lokality často majú vrstvy sedimentu, ktoré sa hromadili v priebehu času. Skúmaním stratigrafických vrstiev môžu archeológovia určiť relatívny vek rôznych artefaktov a fosílií. Folsomové šipy sa konštantne nachádzajú vo vrstvách obsahujúcich zvyšky obrovských bizonov, čo ukazuje, že žili v rovnakom čase.

3. Radiouhlíková datácia

Datovanie fosílií i artefaktov: Radiouhlíková datácia poskytuje numerický vek pre organické materiály ako kosti a drevo. Datovaním kostier bizonov a Folsomových šípov nájdených na rovnakej lokalite môžu archeológovia potvrdiť, že dátujú do rovnakého obdobia, čo ďalej posilňuje argument o ich súčasnosti.

4. Paleontologické dôkazy

Rozšírenie obrovského bizona: Geografické rozšírenie fosílií obrovského bizona zodpovedá oblastiam, kde sa nachádzajú Folsomové lokality, čo naznačuje, že lovci pravdepodobne cílovali tieto veľké zvieratá.

5. Komparatívna analýza

Podobné používanie nástrojov: Folsomové šipy sú špecificky navrhnuté na lov veľkej zveri, a ich prítomnosť vedľa kostier obrovského bizona podporuje myšlienku, že títo lovci sa silne spoliehali na tieto zvieratá ako zdroj výživy.

Tieto kombinované dôkazy priviedli archeológov k definitívnemu záveru: Folsomoví lovci a obrovské bizony boli súčasníci, žili a interagovali v Severnom Amerike v neskorom pleistocéne, približne pred 10 000 až 12 000 rokmi.