1. Klimatické gradienty: Počas doby ľadovej sú póly čoraz chladnejšie a nehostinnejšie, zatiaľ čo rovníkové oblasti zostávajú relatívne teplejšie. Zvieratá majú tendenciu sťahovať sa do oblastí s priaznivejším podnebím, aby unikli drsným podmienkam polárnych oblastí.
2. Dostupnosť jedla: Extrémna zima a zaľadnenie polárnych oblastí znižuje dostupnosť potravy, čo sťažuje zvieratám nájsť si obživu. Pohybom smerom k rovníku majú zvieratá prístup k hojnejším a rozmanitejším zdrojom potravy v teplejšom podnebí.
3. Rozmnožovanie a prežitie: Mnohé živočíšne druhy majú špecifické teplotné požiadavky na reprodukciu a prežitie svojich potomkov. Teplejšie rovníkové oblasti poskytujú vhodnejšie prostredie pre úspešný chov a výchovu mláďat, čím sa zvyšujú ich šance na prežitie.
4. Úpravy: Niektoré zvieratá majú vyvinuté adaptácie, ktoré im umožňujú lepšie odolávať chladným podmienkam polárnych oblastí. Tieto úpravy zahŕňajú hrubšiu srsť, vrstvy tuku a zmenšenú veľkosť tela. Tieto úpravy však nemusia byť dostatočné počas ťažkých ľadových dôb, čo vedie zvieratá k tomu, aby vyhľadávali pohostinnejšie podnebie.
5. Populačná dynamika: Migrácia smerom k rovníku môže viesť k presunom populácie a zmenám v distribúcii druhov. Niektoré druhy môžu rozšíriť svoje areály do nových oblastí, zatiaľ čo iné môžu zaznamenať pokles populácie alebo dokonca vyhynutie v dôsledku nepriaznivých podmienok alebo konkurencie iných druhov v novom prostredí.
Je dôležité poznamenať, že špecifické vzorce pohybu zvierat počas doby ľadovej sa môžu líšiť v závislosti od druhu, ich ekologických potrieb a závažnosti doby ľadovej. Niektoré zvieratá môžu vykazovať čiastočné migrácie, pohybujúce sa len na krátke vzdialenosti, aby našli vhodnejšie biotopy, zatiaľ čo iné môžu podnikať migrácie na veľké vzdialenosti, aby dosiahli vzdialené rovníkové oblasti.