- Živiny: Patogény potrebujú zdroj živín pre svoj rast a rozmnožovanie. Tieto živiny môžu zahŕňať sacharidy, bielkoviny, lipidy, vitamíny a minerály. Špecifické požiadavky patogénu na živiny závisia od jeho metabolizmu.
- Kyslík: Väčšina patogénov potrebuje na svoj rast kyslík, pretože na výrobu energie využívajú aeróbne dýchanie. Niektoré patogény, ako napríklad obligátne anaeróby, však môžu rásť len v neprítomnosti kyslíka.
- Teplota: Patogény majú preferovaný teplotný rozsah pre rast. Optimálna teplota pre väčšinu patogénov je medzi 30-37°C, čo je blízko telesnej teploty ľudí a iných zvierat. Niektoré patogény však môžu rásť pri nižších alebo vyšších teplotách v závislosti od ich prispôsobenia sa rôznym prostrediam.
- Vlhkosť: Patogény potrebujú na svoj rast vlhkosť, pretože vodu potrebujú pre svoje metabolické procesy. Relatívna vlhkosť prostredia je dôležitým faktorom pre rast patogénov a niektoré patogény môžu rásť len v podmienkach vysokej vlhkosti.
- pH: Patogény majú preferovaný rozsah pH pre rast. Optimálne pH pre väčšinu patogénov je medzi 6,0 a 8,0, čo je blízko neutrálneho pH ľudských tkanív. Niektoré patogény však môžu rásť pri nižších alebo vyšších hodnotách pH, v závislosti od ich prispôsobenia sa rôznym prostrediam.
- Plocha prílohy: Mnoho patogénov vyžaduje povrch, na ktorý sa môžu pripojiť, aby mohli rásť a množiť sa. Môže to byť hostiteľské tkanivo, ako je koža alebo sliznice, alebo to môže byť neživý predmet, ako je kľučka alebo lekárske zariadenie. Niektoré patogény majú špecifické receptory, ktoré im umožňujú pripojiť sa k hostiteľským bunkám, zatiaľ čo iné používajú nešpecifické mechanizmy na priľnutie k povrchom.
- Hostiteľ: Niektoré patogény vyžadujú špecifického hostiteľa, aby mohli rásť a množiť sa. Tieto patogény sa vyvinuli tak, aby infikovali iba určité druhy alebo skupiny druhov. Iné patogény, ako sú oportúnne patogény, môžu infikovať široké spektrum hostiteľov vrátane ľudí, zvierat a rastlín.
Pochopením podmienok prostredia a hostiteľských faktorov, ktoré patogény potrebujú na svoj rast, môžeme vyvinúť stratégie na prevenciu a kontrolu ich šírenia, čím sa zníži riziko prepuknutia chorôb.