1. Úspora energie :Hibernácia umožňuje zvieratám ušetriť značné množstvo energie spomalením ich metabolizmu. Počas hibernácie sa ich srdcová frekvencia, dýchanie a telesná teplota dramaticky znížia, čo si vyžaduje menej energie na základné telesné funkcie. To pomáha zvieratám prežiť z uložených tukových zásob, ktoré si nahromadia pred vstupom do hibernácie.
2. Znížená dostupnosť potravín :V zime alebo počas nepriaznivých podmienok má veľa zvierat obmedzený prístup k zdrojom potravy. Hibernácia im umožňuje vydržať dlhé obdobia bez kŕmenia. Ich spomalený metabolizmus im umožňuje prežiť z tukových zásob bez okamžitého zháňania potravy.
3. Prispôsobenie sa chladnému počasiu :Zimné zvieratá sú prispôsobené tak, aby vydržali nízke teploty počas zimy. Ich srsť alebo pokrývka tela sa stávajú hrubšími, aby poskytovali izoláciu, a ich telesná teplota výrazne klesá, čo im umožňuje dlho tolerovať chlad bez vynaloženia nadmernej energie.
4. Znížené riziko predácie :Hibernácia môže tiež poskytnúť určitý stupeň ochrany pred predátormi. Keď sú zvieratá v stave hlbokého spánku a sú dobre ukryté v norách, hniezdach alebo iných chránených miestach, sú menej náchylné na predáciu, najmä v zime, keď môžu mať predátori problém nájsť korisť.
5. Špecifické evolučné črty :Hibernácia je stratégia prežitia, ktorá sa u určitých druhov časom vyvinula. Pozoruje sa predovšetkým u cicavcov (napr. medveďov, netopierov a niektorých hlodavcov) a niektorých plazov a obojživelníkov. Tieto druhy majú vyvinuté genetické úpravy, ktoré im umožňujú prežiť obdobia nečinnosti, pričom sa spoliehajú na uloženú energiu.
Stojí za zmienku, že nie všetky zvieratá hibernujú; niektoré druhy využívajú iné stratégie prežitia, ako je migrácia alebo fyziologické adaptácie, aby sa vyrovnali s náročnými podmienkami prostredia.