1. Špecializované zuby: Bylinožravce majú špecializované zuby, ktoré sú prispôsobené na drvenie a žuvanie rastlinnej hmoty. Tieto zuby majú často ploché povrchy alebo hrebene, ktoré pomáhajú rozdrviť a rozložiť rastlinné tkanivá. Najmä ich stoličky sú určené na efektívne brúsenie.
2. Komplexný tráviaci systém: Bylinožravce majú v porovnaní s mäsožravcami zložitejší tráviaci systém. Ich tráviaci trakt je zvyčajne dlhší, čo umožňuje dlhší čas a priestor na rozklad rastlinného materiálu. Tento rozšírený tráviaci systém uľahčuje fermentáciu a vstrebávanie živín.
3. Trávenie prežúvavcov: Mnoho bylinožravcov, ako sú kravy, ovce a jelene, sú prežúvavce. Prežúvavce majú štvorkomorový žalúdok, ktorý zahŕňa bachor, retikulum, omasum a abomasum. Bachor je veľká fermentačná nádrž, kde mikróby rozkladajú rastlinnú celulózu na jednoduchšie zlúčeniny. Tieto mikróby produkujú prchavé mastné kyseliny, ktoré potom môžu prežúvavce absorbovať a využiť ako zdroj energie. Ostatné komory ďalej spracovávajú potravu, pričom živiny získavajú skôr, ako sa dostane do slezu, ktorý funguje podobne ako žalúdok neprežúvavcov.
4. Mikrobiálna symbióza: Bylinožravce sa často spoliehajú na symbiotické mikroorganizmy sídliace v ich tráviacom trakte. Tieto mikróby, medzi ktoré patria baktérie, prvoky a huby, produkujú enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať komplexné rastlinné sacharidy, bielkoviny a iné zlúčeniny. Bylinožravce ťažia zo živín uvoľňovaných týmito mikrobiálnymi partnermi.
5. Selektívne kŕmenie: Bylinožravce majú schopnosť selektívne spásať časti rastlín, ktoré sú výživnejšie a ľahšie stráviteľné. Dokážu rozlišovať medzi rôznymi druhmi rastlín, pričom si vyberajú tie, ktoré poskytujú lepšiu rovnováhu živín a nižšie koncentrácie potenciálne škodlivých látok.
6. Veľkokapacitný tráviaci systém: Bylinožravce často konzumujú veľké množstvo rastlinného materiálu, aby uspokojili svoje nutričné potreby. Ich tráviaci systém sa vyvinul tak, aby efektívne spracovával a extrahoval živiny z tejto veľkoobjemovej stravy.
7. Adaptácia na rastlinné sekundárne zlúčeniny: Rastliny produkujú rôzne sekundárne zlúčeniny, ako sú taníny a alkaloidy, ktoré môžu byť pre mnohé zvieratá toxické alebo nechutné. Bylinožravce si však vyvinuli adaptácie na tolerovanie alebo dokonca využitie týchto zlúčenín. Niektoré bylinožravce môžu tieto látky detoxikovať, zatiaľ čo iné ich môžu izolovať v špecializovaných tkanivách alebo ich vylučovať.
8. Koprofágia: Niektoré bylinožravce sa zaoberajú koprofágiou, ktorá zahŕňa konzumáciu vlastných výkalov. Táto prax im umožňuje extrahovať ďalšie živiny z čiastočne stráveného rastlinného materiálu a ďalej rozkladať komplexné zlúčeniny pomocou črevných mikróbov.
Prostredníctvom týchto úprav sú bylinožravce schopné extrahovať potrebné živiny z listov, trávy a iných rastlinných materiálov, a to aj napriek problémom, ktoré predstavuje zložitá štruktúra a zloženie rastlinných tkanív. Ich schopnosť efektívne spracovávať a využívať rastlinnú hmotu tvorí základ suchozemských potravinových reťazcov a ekosystémov.