1. Príslušné zviera: Rôzne zvieratá majú rôzne úrovne vnímania a povedomia. Niektoré zvieratá, podobne ako hmyz, nemusia mať bolesť alebo utrpenie rovnakým spôsobom, ako to robia cicavce.
2. Metóda zabíjania: Rýchla a bezbolestná smrť je vhodnejšia ako pomalá a agonizujúca smrť.
3. Dôvod zabíjania: Je to pre jedlo, pre sebaobranu alebo pre šport? To všetko sú veľmi odlišné motivácie a vyvolávajú rôzne etické obavy.
4. Kontext: Kontext zabíjania je dôležitý. Robí sa to pre prežitie alebo pre potešenie z vraha?
Tu je niekoľko rôznych perspektív v tomto probléme:
* utilitarianizmus: Tento etický rámec tvrdí, že najlepšou činnosťou je ten, ktorý maximalizuje šťastie pre najväčší počet ľudí. Z tohto hľadiska môže byť zabíjanie zvierat na jedlo opodstatnené, ak zabraňuje ľudskému utrpeniu alebo smrti hladom.
* Práva na zvieratách: Tento názor tvrdí, že všetky živé bytosti si zaslúžia morálne zváženie a nemali by sa s nimi zaobchádzať ako s obyčajnými objektmi. Z tohto hľadiska je zabíjanie zvierat z akéhokoľvek dôvodu nesprávne.
* Environmentalizmus: Tento pohľad zdôrazňuje vzájomnú prepojenosť všetkých živých vecí a dôležitosť zachovania biodiverzity. Zabíjanie zvierat z športu alebo z zbytočných dôvodov môže mať negatívny vplyv na životné prostredie.
Je dôležité zvážiť všetky tieto faktory pri hodnotení morálky zabíjania zvierat. Neexistuje ľahká odpoveď a o otázke sa naďalej diskutuje filozofi, etici a obhajcovia zvierat.
Na záver:
* Neexistuje univerzálna odpoveď na otázku, či je kruté zabíjať zvieratá.
* Morálka zabíjania zvierat závisí od mnohých faktorov vrátane živočíšnych druhov, metódy zabíjania, dôvodu zabíjania a kontextu.
* Je dôležité poznať etické dôsledky našich činov na zvieratá.
V konečnom dôsledku musí každý jednotlivec rozhodnúť o tom, čo verí, že je správne a nesprávne.