1. Bylinožravce a mäsožravce: Bylinožravce, ako sú jelene, antilopy a králiky, sú inštinktívne obozretné pred dravcami, ako sú levy, tigre alebo vlci. Vyvinuli sa, aby rozpoznali fyzikálne charakteristiky, vône alebo správanie spojené s týmito predátormi a podnikli vyhýbavé kroky, keď cítia nebezpečenstvo.
2. Korisť a dravci: Predátori majú tiež schopnosť rozpoznať potenciálnu korisť a odlíšiť ich od neohrozujúcich druhov. Napríklad veľké mačky ako Leopards a Jaguars dokážu identifikovať konkrétne zvieratá koristi na základe ich pohybov, zvukov alebo vystúpení, čo im umožňuje zacieliť na vhodnú korisť.
3. Vtáky a hmyz: Vtáky často vykazujú anti-predátorské správanie rozpoznaním a vyhýbaním sa predátorom, ako sú jastrab, sovy alebo vrany. Podobne hmyz, ako sú motýle alebo lienky, môže mať sfarbenie alebo vzorce, ktoré varujú predátorov pred ich toxicitou alebo neosaditeľnosťou a odrádzajú potenciálne hrozby.
4. Vodné zvieratá: Vodné zvieratá, ako sú ryby, delfíny a morské korytnačky, sa vyvinuli, aby rozpoznali potenciálne hrozby v ich morskom prostredí. Môžu reagovať formovaním skupín, utekaním do bezpečia alebo prejavom obranného správania.
5. Naučené vyhýbanie sa: Okrem vrodených inštinktov sa zvieratá môžu naučiť vyhnúť sa konkrétnym hrozbám prostredníctvom skúseností. Napríklad, ak sa zviera stretne s dravcom a prežije, môže si v budúcnosti pamätať a vyhnúť sa tomuto konkrétnemu dravcovi alebo podobným hrozbám.
Je potrebné poznamenať, že zatiaľ čo zvieratá majú tieto schopnosti, ich reakcie sa môžu líšiť v závislosti od jednotlivca, druhu a špecifického kontextu situácie. Niektoré zvieratá môžu byť opatrnejšie alebo citlivejšie na hrozby ako iné a ich správanie môže byť ovplyvnené faktormi, ako sú vek, skúsenosti a podmienky prostredia.