1. Genetická dedičnosť :
- Pakone majú vrodené migračné správanie, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu. Táto genetická zložka im poskytuje všeobecný smer a vzorec pre ich pohyby.
2. Vzory dažďa a dostupnosť vody :
- Pakone migrujú predovšetkým pri hľadaní čerstvých pastvín a vodných zdrojov. Sledujú vzory zrážok a pohybujú sa smerom k oblastiam, kde je bohatá vegetácia a voda je ľahko dostupná.
3. Dynamika stáda :
- Pakone migrujú vo veľkých stádach a ich pohyb je často ovplyvnený kolektívnym správaním skupiny. Idú po cestách, ktoré vytýčili predchádzajúce generácie a učia sa navzájom zo svojich skúseností.
4. Vedenie :
- Dominantné samce, známe ako "žrebce", často vedú stáda pakoní počas migrácie. Títo skúsení samci majú dobrý orientačný zmysel a usmerňujú stádo na základe svojich vedomostí o minulých migráciách.
5. Environmentálne podnety :
- Pakone používajú rôzne environmentálne podnety na navigáciu počas migrácií. Pri určovaní svojej trasy sa spoliehajú na orientačné body, ako sú hory, rieky a významné geografické prvky.
6. Učenie a pamäť :
- Jednotlivé pakone sa učia zo svojich skúseností a pozorovaní počas migrácií. Pamätajú si priaznivé pastviny a vodné zdroje, čo im pomáha robiť informované rozhodnutia o svojich trasách.
7. Medzidruhové interakcie :
- Pakone často migrujú spolu s inými bylinožravcami, ako sú zebry a gazely. Tieto zmiešané stáda ťažia z kolektívnych znalostí a spoločných stratégií pasenia.
Celkovo sú migrácie pakoňov výsledkom ich genetickej predispozície v kombinácii s ich schopnosťou prispôsobiť sa podmienkam prostredia a reagovať na ne, vrátane modelov zrážok, dostupnosti vegetácie a skúseností získaných z predchádzajúcich migrácií.