Gnus vietia na kombinácii dedičných behaviorálnych vzorov a environmentálnych signálov pri určovaní svojich migráciových trás:
- Genetická dedičnosť: Gnus majú vrodzené migráciové správanie prenášané cez generácie.
- Zrážkové vzory a dostupnosť vody: Migrujú v hľadaní čerstvého pasiva a vody, sledujúce zrážkové vzory.
- Dynamika stáda: Pohyby sú ovplyvnené kolektívnym správaním veľkých stád.
- Vodcovstvo: Dominantné samce, alebo hřebce, často vodia stáda pomocou poznatkov z minulých migrácií.
- Environmentálne signály: Spoliehajú sa na orientačné body, ako hory, rieky a geografické rysy.
- Učenie a pamäť: Jedinci si pamätajú výhodné pasoviská a vodné zdroje z predchádzajúcich migrácií.
- Medzidruhové interakcie: Gnus často migrujú spolu s zebrami a antilopami, z čerpaním zdieľaných poznatkov.
Celkovo, migrácie gnusov sú výsledkom genetickej predispozície kombinovanej s adaptáciou na environmentálne podmienky a naučenými skúsenosťami.