1. Protoindoeurópsky koreň „wĺ̥kʷos“:
Tento koreň sa považuje za hlavný zdroj slova „vlk“ vo viacerých jazykoch v celej indoeurópskej jazykovej rodine. Predpokladá sa, že má onomatopoický pôvod, pripomínajúci zvuk, ktorý vydáva vlk.
2. Staré anglické „wulf“:
Staroanglické slovo „wulf“ je priamo odvodené od praindoeurópskeho koreňa uvedeného vyššie. Používalo sa v anglosaskom Anglicku a neskôr sa v modernej angličtine stalo „vlkom“.
3. Starý nórsky „ulfr“:
V severskej mytológii bolo „ulfr“ meno pre vlka, najmä Fenrira, príšerného vlka, ktorý bol jedným zo synov boha podvodníkov Lokiho. Slovo „ulfr“ tiež prispelo k vývoju anglického slova „wolf“.
4. Germánske jazyky:
Protogermánske slovo pre vlka bolo „*wulfaz*“. Toto slovo sa vyvinulo do foriem ako „wulf“ v starej angličtine a „wolf“ v modernej angličtine.
5. keltské jazyky:
Keltské jazyky majú tiež slová pre vlka, ktoré majú podobné etymologické korene. Napríklad v starej írčine bolo slovo „*cu*“ a vo waleštine „*blaidd*“.
Je dôležité poznamenať, že presný pôvod a vývoj slova „vlk“ mohol v priebehu času zahŕňať viaceré vplyvy a zvukové posuny. Tieto etymologické vysvetlenia poskytujú niektoré z možných lingvistických koreňov slova v rôznych jazykoch.