Slovo "vlk" má starodávne koreňe, ktoré sáhajú cez viaceré jazykové rodiny. Jeho vývoj poskytuje pohľad na to, ako sa menia jazyky v čase.
Proto-indoeurópsky pôvod
Mnohí lingvisté odvodujú slovo od proto-indoeurópskeho koreňa "*wĺ̥kʷos*", ktorý sa považuje za konečný zdroj "vlk" v mnohých indoeurópskych jazykoch. Môže mať onomatopeický pôvod, napodobňujúci zvuk, ktorý vlk vydáva.
Staroanglické a germánske koreňe
Z tohto starovekého koreňa povstalo staroanglické slovo "wulf", použité v anglo-saxónskom Anglicku a nakoniec modernizované na "wolf". Proto-germánsky termín "*wulfaz*" sa podobne vyvinul do foriem ako staroanglické "wulf" a moderné anglické "wolf".
Vplyv staronorského
V nórskej mytológií bolo "ulfr" slovo pre vlka, známe v spojení s Fenririm, monštróznym vlkom a synom triksterského boha Loka. Tento termín tiež prispel k vývoju anglického slova.
Keltské súvislosti
Keltské jazyky majú súvisiace termíny. Staré írština používala "*cu*", kým walština "*blaidd*", čo odráža spoločnú lingvistickú líniu.
Presná cesta vývoja slova pravdepodobne zahŕňala viaceré vplyvy a zvukové posuny cez storočia, no tieto koreňe pomáhajú vysvetliť, ako "vlk" prišlo byť.