Uprostred množstva sojok rečník uvažuje o širších dôsledkoch ich existencie. Zamýšľa sa nad tým, čo pre jedného tvora znamená byť prítomný v takom ohromujúcom počte, zatiaľ čo iné čelia zmenšujúcej sa populácii. Vytvára paralely s ľudskou spoločnosťou, zamýšľa sa nad zložitosťou spolužitia a súťaživosti.
Ako sa deň odvíja, rečníka neprestáva fascinovať vytrvalosť sojok modrých. Zhromažďujú sa na jeho príjazdovej ceste a na terase a veselo klebetia. Za súmraku však cíti zmenu ich nálady, keď sa pripravujú na odchod do dôchodku.
Tom Fitzpatrick prostredníctvom svojho zobrazenia zdanlivo nekonečného množstva modrých sojok nastoľuje podnetné otázky o preľudnení, ekologickej rovnováhe a našom mieste v rozľahlej prírode. Báseň skúma témy harmónie, prebytku a zložitosti prírodného aj ľudského sveta.