2. Strata biotopov: Zničenie a fragmentácia biotopu kaspického tigra boli významnými faktormi jeho zmiznutia. Prirodzené biotopy tigra, pozostávajúce z hustých lesov, mokradí a pastvín, boli premenené na poľnohospodárstvo, ťažbu dreva a ľudské sídla. Táto strata biotopu zmenšila oblasť, ktorú majú tigre k dispozícii na túlanie sa, lov a rozmnožovanie.
3. Fragmentácia populácie: Keď ľudské aktivity zasahovali do biotopov tigrov, populácia tigrov sa čoraz viac fragmentovala. Táto izolácia malých populácií sťažila tigrom nájsť si partnerov a zachovať genetickú diverzitu, čo viedlo k príbuzenskej plemenitbe a zníženiu reprodukčného úspechu.
4. Konkurencia s ľuďmi a hospodárskymi zvieratami: Rozmach ľudských sídiel a poľnohospodárstva priviedli tigre do konfliktu s ľuďmi a ich dobytkom. Tigre boli často zabíjané ako odveta za napadnutie dobytka alebo ľudí. Okrem toho súťaž o druhy koristi medzi tigrami a domácimi zvieratami prispela k poklesu populácií tigrov.
5. Nedostatok úsilia o ochranu: Na ochranu kaspického tigra dlho chýbali účinné ochranné opatrenia. To umožnilo, aby lov, ničenie biotopov a iné hrozby spôsobené ľuďmi pretrvávali v nezmenšenej miere. Iniciatívy na ochranu prírody sa začali objavovať až koncom 20. storočia, keď populácia tigrov už dosiahla kriticky nízku úroveň.
6. Nelegálny obchod: Dochádzalo k nezákonnému obchodovaniu s časťami a produktmi kaspického tigra, vrátane ich srsti, kostí a pazúrov, čo ešte viac prispelo k úbytku tigra.
7. Zmena klímy: Zmena klímy mohla tiež zohrať úlohu pri zmiznutí kaspického tigra, hoci jej konkrétny vplyv nie je dobre známy. Meniace sa vzorce počasia a zmenené biotopy mohli ovplyvniť druh koristi tigra a celkové prežitie.
Kombinácia týchto faktorov mala za následok rýchly pokles populácie kaspických tigrov. Do polovice 20. storočia tento druh vo voľnej prírode vyhynul, pričom posledný známy jedinec bol potvrdený v roku 1954 v Iráne. Napriek úsiliu o ochranu sa kaspický tiger nedokázal zotaviť a vo voľnej prírode zostáva vyhynutý.