Smilodon bol rod šablozubých mačiek, ktoré žili v Amerike od neskorého miocénu po neskorý pleistocén, pred cca 2,5 miliónom až 10 000 rokov. Rozpoznané sú tri druhy: Smilodon gracilis, Smilodon fatalis a Smilodon populator.
Smilodon bol veľká, silná mačka. Najväčší druh, Smilodon populator, stál asi 1,2 metra pri ramene a vážil až 280 kilogramov. Bol masívne postavený s krátkymi, svalnatými končatinami a dlhým chvostom. Jeho srst bola zvyčajne hnedavá alebo rudohnedá, niekedy s tmavými skvrnami alebo prúžkami. Najvýraznejšou rysou boli jeho predĺžené, dýkovo tvarové horné kuťové zuby, dlhé až 28 centimetrov, ktoré slúžili na zadávanie hlbokých rán.
Smilodon bol vrcholový predátor, ktorý lovil veľké cicavce, ako mamuty, mastodonty, obrovské suchozemské lenivce a bizony. Pravdepodobne lovil útokom z úkrytu a používal silné čeljusti a kuťové zuby na zabitie. Smilodon mohol byť sociálny, žijúci v rdách až 20 jedincov. Mladé sa rodili slepé a bezbranné, no stali sa nezávislé asi dvoma rokmi.
Smilodon vyhynul pred cca 10 000 rokov na konci pleistocénu, pravdepodobne kvôli kombinácii zmeny klímy, konkurencie a lovu ľuďmi.