Opice v skutočnosti nehovoria ako ľudia. Komunikujú cez:
- Vokalizácie: Huky, kriky, štekanie a bručanie vyjadrujúce alarm, agresiu alebo nadšenie.
- Zvuky: Druhovo špecifické zvuky pre jedlo alebo varovné signály nebezpečenstva.
- Faciálne výrazy: Grimasy, smakanie rty, pohyby obočí.
- Telesný jazyk: Póza, gestá a pohyby ako škrtanie hlavou alebo zdvihanie rúk.
Hoci opica nepozdraví „ahoj“, efektívne komunikuje vlastným spôsobom.