Snehové opice, známe aj ako japonské makaky, v ich prirodzenom habitate nemajú veľa prirodzených nepriateľov. Je to kvôli niekoľko faktorom:
- Veľkosť a sila: Snehové opice sú relatívne veľké a silné primáty, schopné brániť sa proti menším predátorom.
- Sociálna štruktúra: Žijú v veľkých, komplexných sociálnych skupinách s jasnou hierarchiou. Tieto skupiny poskytujú ochranu, s jednotlivcami pracujúcimi spoločne na odplašovaní predátorov.
- Habitat: Ich prirodzený habitat je horský a často nedostupný pre mnohých predátorov.
- Predátori: Hoci existujú málo závažných hrozieb, potenciálni predátori zahŕňajú:
- Japonský serow: Tieto veľké, kozličaté cicavce sú známe tým, že občas lovia mlade opice.
- Rysie rysie: Tieto môžu loviť mlade alebo slabé jedince.
- Dravci: Velké dravce môžu občas cieliť mlade opice.
- Ľudia: Ľudia sú najväčšou hrozbou pre populácie snehových opíc kvôli strate habitatu, lovu a braconierstvu.
Snehové opice vyvinuli rôzne strategie pre prežitie, vrátane:
- Skorené varovné systémy: Používajú vokálizácie a tvárové výrazy na upozornenie druhých na potenciálne nebezpečenstvo.
- Skupinová obrana: Keď sú ohrozené, zoskupia sa proti predátorovi, robia hlučné zvuky a používajú zuby a drápky na odplašenie.
- Obranná póza: Môžu sa postaviť upravo a urobiť sa väčšími zdvihnutím srsti.
Hoci snehové opice čelia niektorým nebezpečenstvám, ich veľké sociálne skupiny, sila a habitat ich robia relatívne bezpečnými pred väčšinou predátorov. Najväčšia hrozba pre ich prežitie je ľudská aktivita.