Vzhľad
Narval je veľký, v arktike žijúci velryba s dlhým, spirálovito zohutneným kľotom, ktorý vyčníva z horného čeljusti. Tento kľok, vlastne predĺžený kaninový zub, môže rásť až 10 nôh (3 metrov) u samcov a slúži na lov, obranu a zobrazenie. Narvalovo telo je dlhé a valcovité, s tmavo modrošedou farbou, ktorá bledo biela na bruchu. Má veľkú, zaoblenú hlavu s bublinkatým čelom a malým, nahor prikriveným ústom. Jeho ploutve sú krátke a vesielkovité, zatiaľ čo chvostové ploutve sú široké a hlboko vteskané.
Veľkosť tela
Samce narvalov sú väčšie ako samice a môžu dosiahnuť dĺžku až 18 nôh (5,5 metra) a vážiť až 3500 libier (1600 kilogramov). Samice môžu rásť až 15 nôh (4,5 metra) a vážiť až 2200 libier (1000 kilogramov).
Ďalšie rysy
Narvali majú pár malých, vestigiálnych zubov v spodnej čeljusti, a niektorí samci môžu mať druhý, menší kľok. Ich koža je hrubá a bohatá na mast, čo im pomáha prežiť v studenej arktickej vode. Majú tiež charakteristický čierno-biely mramorovaný vzor na chrbtoch a bokoch.
Biotop
Narvali sa nachádzajú v Arktickom oceáne a okolových moriach, vrátane Barentsovho, Karavho, Laptevovho, Beaufortovho a Čukčovho mora. Preferujú hlboké, ľadom kryté vody a potápať sa do hĺbok 2000 nôh (610 metrov) alebo viac v hľadaní kožúša.
Strava
Strava narvala pozostáva primárne z rýb, hobotníc a kreviet, hoci môžu občas konzumovať tulene a iné morské cicavce.
Sociálna štruktúra
Narvali sú vysoko sociálni a žijú v skupinách až 100 jedincov. Skupiny sa často vedia plávať v synchronizovaných formáciách, vyskočovať a vokalizovať.
Stav ochrany
Narval je klasifikovaný ako „blízko ohrozený“ IUCN. Primárne hrozby zahŕňujú stratu biotopu kvôli klimatickým zmenám, znečisteniu a lovu.