Tasmanskí ďablovia sú menovaní podľa ich ostrovného biotopu na ostrove Tasmanie, tesne pri pobreží Austrálie. Tieto malé bytosti môž vyzerat nevinne, ale majú veľmi ostré zuby a pevné čeljusti, ktoré im umožňujú pregryznúť kosti svojej kořisti. Tasmanské ďablovia majú mnoho špeciálnych rysov, od ich schopnosti meniť telesnú teplotu po ich charakteristický krik.
Poloha
Jeden z najdefinujúcich charakteristík tasmanského ďabla je jeho poloha – ostrovný štát Tasmanie. Tasmanský ďabel sa nachádza len na tomto ostrove. Tasmanské ďablovia sú typicky nájdené v povernej kríkovine alebo v eukalyptových lesoch na Tasmanii. Sú prirodzenými padliečkami a preferujú žiť blízko ľudských osídlení, aby mohli hľadať jedlo.
Dieta
Tasmanské ďablovia sa tešia jedením mŕtvých zvierat, známych ako mršiny, a zeria akýkoľvek typ mäsa, aj ak hnie zradlo za dni. Majú veľmi silné čeljusti a ostré zuby, ktoré im umožňujú pregryznúť kosti a tvrdé mäso. Tasmanské ďablovia zeria celú mršinu, vrátane mäsa, kostí a srsti zvierata. Tasmanské ďablovia sú tiež schopné chytiť vlastnú kořist a zeria hady, vtáky, wallaby a jahniatá.
Fyzikálne charakteristiky
Tasmanské ďablovia môžu vyzerat cute a nevinne, ale nebudete prebludnení. Majú veľmi silnú hlavu a čeljust na skrývanie svojich ostrých zubov. Tasmanský ďabel má výzer gryzočelý a typicky váži 6 až 8 kilogramov. Majú čiernu srst, ktorá im umožňuje šlapať v noci. Pretože tasmanské ďablovia sú nočné zvieratá, používajú svoju schopnosť prispôsobiť teplotu svojho okolia. Táto špeciálna technika je známa ako "torpor" a pomáha tasmani skonzervovať energiu, keď teplota klesá v noci.
Osobnosť
Tasmanské ďablovia majú veľmi charakteristickú osobnosť, najmä keď ide o jedlo. Tasmanské ďablovia sú relatívne samotárske zvieratá, ale niekedy prídu do kontaktu jedného s druhým pri kŕmení na veľkej mršine. Keď sa tasmanský ďabel preplete o jedlo, zaslúži si "ďabel" časť svojho mena. Tasmanský ďabel vyprodukuje hlasné, vysoké kriky, štěkanie a vrčenie na ochranu svojho jedla. Keď sa preplete o jedlo, tasmanské ďablovia použijú svoje ostré zuby na odstrašenie iných tasmanských ďablov a udržiavanie kořisti pre seba.