* proto-indoeurópske korene: Slovo „pes“ sa dá vysledovať už k proto-indoeurópskemu jazyku, hypotetickým predkom mnohých moderných európskych jazykov. Predpokladá sa, že proto-indoeurópske slovo bolo niečo ako „*kwon-,“ znamená „pes“ alebo „hound“.
* Viaceré vetvy: Z tohto jediného koreňa sa v rôznych jazykových rodinách objavili rôzne slová pre „psa“:
* Germanic: „Hund“ (nemecký), „Hound“ (angličtina)
* kurzíva: „canis“ (latinčina), „trstina“ (taliančina)
* Slavic: „Pes“ (rusky), „PAS“ (český)
* grécka: „Kyon“ (κύων)
* Indo-iránsky: „Śvan“ (sanskrit), „rozpätie“ (perzský)
* Tajomstvo „psa“: Aj keď poznáme pôvod slova, presné spojenie medzi proto-indoeurópskym „*kwon-“ a anglickým „psom“ je nejasné. Je možné, že anglické slovo je priamym potomkom, ale mohlo sa vyvíjať aj inými, menej priamymi cestami.
* možné zvukové pripojenia: Niektoré teórie naznačujú, že zvuk „pes“ mohol pochádzať zo zvukových psov, ako „Woof“ alebo „kôra“. Toto je čisto špekulácie, ale je to zaujímavý nápad.
Na záver: Pôvod slova „pes“ je zložitý a mnohostranný. Aj keď dokážeme vysledovať jeho korene späť k proto-indoeurópskemu jazyku, presná cesta k anglickému slovu zostáva trochu tajomná. Je to dôkaz fascinujúcej histórie jazyka a ako sa v priebehu času vyvíjajú slová.