Správanie možno ďalej klasifikovať podľa ich funkcie. Niektoré správanie je nevyhnutné pre prežitie, ako je jedenie a spánok. Iné sa používajú na komunikáciu, ako je rozprávanie a reč tela. Iné sa používajú na zábavu, ako je hranie hier a počúvanie hudby.
Správanie je riadené nervovým systémom. Mozog vysiela signály do svalov, ktoré sa následne sťahujú a pohybujú telom. Mozog tiež dostáva signály zo zmyslov, ktoré mu hovoria, čo sa deje v prostredí. Tieto informácie následne spracuje mozog, ktorý sa rozhodne, ako zareaguje.
Správanie môže byť ovplyvnené množstvom faktorov vrátane genetiky, prostredia a kultúry. Genetika zohráva úlohu pri určovaní nášho základného temperamentu a schopností. Svoju úlohu zohráva aj prostredie, keďže naše skúsenosti môžu formovať naše správanie. Kultúra ovplyvňuje aj správanie, keďže nás učí, čo sa považuje za prijateľné a neprijateľné.
Správanie sa dá zmeniť učením. Dá sa to dosiahnuť rôznymi metódami, ako je operantné podmieňovanie, klasické podmieňovanie a sociálne učenie. Operačné podmieňovanie je založené na princípe posilnenia, čo znamená, že určité správanie sa bude s väčšou pravdepodobnosťou opakovať, ak po ňom bude nasledovať pozitívny dôsledok. Klasické podmieňovanie je založené na princípe asociácie, čo znamená, že správanie môže byť spojené s neutrálnym stimulom. Sociálne učenie je založené na princípe napodobňovania, čo znamená, že sa môžeme naučiť správanie sledovaním druhých.
Správanie možno použiť na pochopenie osobnosti človeka, jeho motivácií a hodnôt. Môžu byť tiež použité na diagnostiku a liečbu duševných porúch.