Použitie živého opisu je obzvlášť dôležité v literárnych dielach, ako sú romány, poviedky a poézia, kde cieľom spisovateľa je ponoriť čitateľa do príbehu a vytvoriť pocit miesta, času a atmosféry. Napríklad v úvodnom odseku románu Charlesa Dickensa *A Tale of Two Cities* vykresľuje živý obraz ulíc mesta a atmosféry Francúzskej revolúcie nasledujúcimi slovami:
> „Boli to najlepšie časy, boli to najhoršie časy, bol to vek múdrosti, bol to vek hlúposti, bola to epocha viery, bola to epocha nedôverčivosti, bola to sezóna Svetla , bolo to obdobie temnoty, bolo to jar nádeje, bola to zima zúfalstva."
Toto použitie kontrastných obrazov a opakovania efektívne sprostredkuje pocit prevratu a nepokoja, ktorý existoval počas Francúzskej revolúcie, a okamžite vtiahne čitateľa do deja.
Živý popis je silná literárna technika, ktorá dokáže preniesť čitateľov na nové miesta, predstaviť im nové zážitky a vytvoriť trvalý vplyv na ich predstavivosť. Je to technika, ktorú by sa mali všetci spisovatelia snažiť ovládať, aby efektívne zaujali svojich čitateľov a oživili ich príbehy.