1. Sociálne interakcie:Komunikácia umožňuje zvieratám vzájomnú interakciu v rámci sociálnych skupín. Uľahčuje výmenu informácií o nebezpečenstve, zdrojoch potravy, príležitostiach na párenie a iných dôležitých sociálnych signáloch. Tieto interakcie pomáhajú udržiavať súdržnosť skupiny, vytvárajú hierarchiu dominancie a umožňujú kooperatívne správanie.
2. Párenie a rozmnožovanie:U mnohých druhov je komunikácia nevyhnutná na nájdenie párov a rozmnožovanie. Prostredníctvom hlasových prejavov, pachových značiek alebo vizuálnych zobrazení môžu zvieratá prilákať potenciálnych partnerov, oznámiť svoj reprodukčný stav a synchronizovať svoje reprodukčné aktivity.
3. Územnosť:Komunikácia sa používa na obranu a udržiavanie území. Zvieratá môžu používať hovory, označovanie pachmi alebo vizuálne signály na stanovenie a propagovanie hraníc svojho územia, čím odrádzajú iných jedincov od zasahovania do ich priestoru.
4. Vyhýbanie sa predátorom a obrana:Komunikácia môže slúžiť ako varovný mechanizmus pred predátormi. Napríklad niektoré vtáky vydávajú zreteľné poplašné signály, ktoré upozorňujú členov skupiny na prítomnosť predátora, čo im umožňuje vyhýbať sa. Podobne môžu zvieratá používať reč tela alebo hlasové prejavy, aby odradili predátorov a varovali ich pred možným nebezpečenstvom.
5. Interakcie medzi rodičmi a potomkami:Komunikácia je životne dôležitá pre komunikáciu medzi rodičmi a potomkami. Dospelé zvieratá používajú rôzne signály a správanie na vedenie, učenie a starostlivosť o svoje mláďatá. Táto komunikácia zabezpečuje prežitie a úspešný vývoj potomstva.
6. Spolupráca a lov:Komunikácia je nevyhnutná pre koordináciu kooperatívneho správania, ako je lov, obrana proti predátorom alebo skupinové pohyby. Umožňuje zvieratám zdieľať informácie o umiestnení koristi, synchronizovať útoky a udržiavať koordináciu skupiny.
7. Navigácia a orientácia:U mnohých druhov pomáha pri navigácii a orientácii komunikácia. Zvieratá môžu používať sluchové alebo vizuálne podnety na sledovanie volaní alebo signálov iných, aby našli cestu späť do svojej skupiny alebo našli konkrétne oblasti v rámci svojho biotopu.
Komunikácia u zvierat môže zahŕňať rôzne formy, ako sú vizuálne signály (reč tela, gestá, výrazy tváre a sfarbenie), sluchové signály (vokalizácie, kliknutia, pískanie a piesne), chemické signály (feromóny a vône) a hmatové signály ( dotyk a kontakt). Zložitosť a náročnosť komunikácie sa medzi rôznymi živočíšnymi druhmi líši.