Životné prostredie sivého lišky

Sivá liška (Urocyon cinereoargenteus) je jednou z štyroch severoamerických lišiek, obývajúcich väčšinu USA – od severnej hranice s Kanadou až po juh Ameriky. Často sa vyskytujú v lesoch a lesnatých oblastoch, ale tiež v starých poliach a skalatých oblastiach.

Potrava

Liška – ako vlci a kojoti – patrí do psičej rodiny, ale je jediným členom, ktorý dokáže vylieznuť priamo na stromy. To pomáha pri hľadaní potravy, lebo lišky su všetkožravé. Ako väčšina všetkožravcov sú príležitosťoví jedinci. Nestopujú koľ, ale skočia na nehu, keď sa stretnú. Jedú aj orechy a bobuľky a hľadajú jedlo v smetiach.

Životný cyklus

Sivá liška má zvyčajne jeden vrh ročne. Parí sa medzi januárom a májom, trvanie tehoty je cca dva mesiace. Zvyčajne rodí 3–4 mláďatá. Sú monogámne a verí sa, že zostávajú spoločne celý život. Keď sa mláďatá narodia, samec lovie a prináša jedlo samici, kým dojí. Ako sú dostatočne staré na lov, oba rodičia ich vezmú na výcvikové lovy. Do jeseň mládá liška odíde od rodičov a vytvorí si vlastné územie, zvyčajne do milky od miesta narodenia.

Vzhľad

Sivé lišky sú dosti úzkoobzorové. Stávajú sa aktívnymi až v soumraku alebo v noci, a keď spia, skrývajú sa. Niekedy sa zamieňajú s rysavými liškami, lebo obe majú rjavé srsti; rysavá liška je však celá rysavá. Niektoré rysavé lišky majú čierne nohy a bielu pečňu na hrudi. Sivé lišky sú sivé a čierne na chrbte, s červenou spodnou časťou a nohami. Môžu mať bielu pečňu na hrudi a krku. Sú relatívne malé pre psičiu rodinu – 3,5–5 kg.

Bydlisko

Sivé lišky často používajú nory na spanie alebo vrhanie. Používajú tú istú noru dlho a pri hľadaní novej niekedy rozšíria starú noru iného zvierata. Spia aj v skalnatých priehladách, jaskyniach, vyrotinách kmeňov alebo stromov. Sú úzkoobzorové a nespia v otvorenom. Niekedy vylieznu na strom, okradnú hniezdo vajec a potom v ňom odpočívajú.