1. Nesprávne interpretácia správania: Deti môžu byť nepredvídateľné vo svojich pohyboch a zvukoch. Pes môže nesprávne interpretovať uchopenie, plač alebo náhle pohyb dieťaťa ako hrozbu, čím vyvolá defenzívnu reakciu.
2. Strach a úzkosť: Psy, najmä tí, ktorí nie sú oboznámení s deťmi, sa môžu báť ich malou veľkosťou, neznámymi zápachmi alebo náhlymi pohybmi. Tento strach môže viesť k defenzívnemu správaniu, ako je vrčanie alebo prasknutie.
3. Nedostatok tréningu: Pes, ktorý nebol riadne socializovaný alebo vyškolený, nemusí pochopiť, ako bezpečne interagovať s dieťaťom. Možno nerozumejú hraniciam alebo ako zvládnuť svoje vzrušenie okolo zraniteľného jednotlivca.
4. Inštinkt ochrany: Niektorí psi majú silný ochranný inštinkt, najmä voči svojim majiteľom. Mohli by vnímať dieťa ako hrozbu pre svoju rodinu a podľa toho reagovať.
5. Bolesť alebo choroba: Pes s bolesťou alebo trpiacim chorobou môže byť náchylnejší k nepredvídateľnému správaniu vrátane agresie.
Dôležitá poznámka: Je nevyhnutné pamätať na to, že každý pes je jednotlivec. Niektorí psi sú prirodzene tolerantnejší voči deťom ako iné. Je nevyhnutné podniknúť kroky na zabezpečenie bezpečnosti vášho psa a bezpečnosti všetkých detí v domácnosti. To zahŕňa:
* Správna socializácia: Odhaľte svojho psa rôznym ľuďom a situáciám od mladého veku vrátane detí.
* Tréning: Zaregistrujte svojho psa do poslušných tried a naučte ich základné príkazy.
* Dohliadajte na interakcie: Nikdy nenechávajte psa bez dozoru s dieťaťom, bez ohľadu na to, aký priateľský pes sa objaví.
* Rozpoznajte príznaky stresu: Sledujte známky stresu u psa, ako je lízanie pier, lapanie po dychu, zívanie alebo zastrčenie chvosta. Ak uvidíte tieto príznaky, vyberte psa zo situácie.
Pamätajte, že pes je zodpovednosťou a je dôležité zaistiť ich bezpečnosť a bezpečnosť všetkých členov domácnosti.