Je to zložitá otázka. Psi nemajú rovnaké porozumenie „dobrému“ a „zlému“ ako ľudia. Nemajú morálny kompas ani pojem hriechu. Avšak rozumejú následkom.
Čo vieme
Psi sa učia asociace. Ak správanie viesie k negatívnemu následku, ako je nárek alebo umiestnenie do čase, pravdepodobne sa tomu správaniu v budúcnosti vyhnú. Rozumejú, že konkrétne konanie vedie k konkrétnym výsledkom.
Psi cítia ľudské emócie. Sú vysoko citlivé na naše pocity a dokážu uchopiť nespokojnosť. Ak sme rozladení, môžu sa cítiť úzkostne alebo sa jeviť vinní, aj keď nechápú prečo.
Správanie, ktoré často interpretujeme ako vinu – sklonenie hlavy alebo vyhýbanie sa očnému kontaktu – je skôr strašná reakcia alebo pokus o smierenie nás a vyhnutie sa ďalším negatívnym následkom.
Vedia psi, že urobili niečo „zlé“?
Nie tak, ako to robia ľudia. Môžu pochopiť, že ich konanie viedlo k nepríjemnym výsledkom a snažia sa ich neopakovať, ale nemajú ľudský pocit morálnej zlosti alebo viny.
Lepší prístup
Namiesto snahy ich donútiť cítiť vinu, zamerajte sa na pozitívne posilnenie. Odmeňte dobré správanie, učte ich, čo chcete, aby robili, spravujte ich prostredie, aby ste im zabránili v ťažkostiach, a buďte jasní a konzistentní s príkazmi. Je to oveľa účinnejšie ako pokus o vlnenie viny u vášho šľachticiela.