1. Upozorňujúce zariadenia: Psy môžu byť vycvičené, aby upozorňovali svojich nepočujúcich majiteľov na rôzne zvuky, ako sú zvončeky, budíky, dymové hlásiče a dokonca aj zvuk, keď niekto klope na dvere.
2. Pomoc pri signalizácii: Psy možno naučiť vykonávať špecifické akcie alebo gestá na oznamovanie správ alebo varovaní. Môžu napríklad poklepať na nohu svojho majiteľa, aby naznačili niekoho pri dverách, postrčili ho smerom k zdroju hluku alebo ho dokonca priviedli k zvoniacemu telefónu.
3. Emocionálna podpora: Psy poskytujú emocionálnu podporu a spoločnosť, znižujú pocity izolácie a osamelosti, ktoré môžu niekedy sprevádzať stratu sluchu. Ponúkajú pocit bezpečia, pohodlia a neochvejnej lojality.
4. Pomoc pri mobilite: Niektorí nepočujúci jedinci môžu tiež trénovať svojich psov ako služobných psov, ktorí ich dokážu previesť cez prekážky a náročné prostredia, čím zabezpečia bezpečnú mobilitu.
5. Advokácia a sociálna interakcia: Psy môžu fungovať ako „mosty“, ktoré pomáhajú uľahčiť komunikáciu medzi nepočujúcimi jednotlivcami a širokou verejnosťou. Často vyvolávajú pozitívne interakcie a rozhovory s neznámymi ľuďmi.
6. Včasné varovanie: Psy môžu upozorniť nepočujúcich na potenciálne nebezpečenstvá, ako je dym, plyn alebo blížiace sa autá, čím sa zvyšuje bezpečnosť v každodennom živote.
7. Nezávislosť a splnomocnenie: Asistenčné psy umožňujú nepočujúcim ľuďom žiť nezávislejšie a sebavedomejšie s vedomím, že ich psí spoločník je vždy k dispozícii, aby ich podporil.
Partnerstvo medzi nepočujúcimi jednotlivcami a ich psami presahuje obyčajnú pomoc; je to hlboké puto postavené na dôvere, vzájomnom porozumení a neochvejnej spoločnosti. Psy nielenže umožňujú nepočujúcim ľuďom plnšie vnímať a prežívať svet okolo seba, ale poskytujú aj emocionálnu a psychologickú podporu, ktorá nesmierne obohacuje ich život.