Fakty o boxeroch

Hoci boxerské plemo ako známe dnes bolo doladené k dokonalosti v Nemecku v 1890-tych rokoch, predkovia plemene sa dajú nájsť až do 1600-tych rokov v Európe. Plemo bolo prvýkrát uznané American Kennel Clubom (AKC) v roku 1904, a cez dekády rástla v popularite s americkými majiteľmi psov. Udržuje prítomnosť v AKC top ten zozname obľúbených plemien, prichádzajúc na č. 7 v roku 2010.

História

Legenda hovorí, že boxeria sú potomkovia bojujúcich mastifov z Tibetu, hoci dávate moderného boxera vedľa tých starodávnych mastifov, len ťažko uvidíte podobnosť. Je to bratranec takmer všetkých plemien buldogov, a Nemci doladili plemo vzhľadom na výzor a správanie cez 19. storočie. Boxer sa stal AKC majstrom v roku 1915, a cez 1940-ty roky jeho talent na výhry cien urobil plemo populárnym medzi americkými rodinami.

Výzor

Hoci bielí boxeria boli uvedení do AKC v raných častiach 20. storočia, do roku 2011 už neboli považovaní za plemienový štandard. Môžu sa stále registrovať, ale neprejavujú sa v konformačnom ringu. Moderný plemienový štandard má krátku a lesklú fawn alebo brindle srst, ktorá nevyžaduje veľa úpravy, ale môže sa docela veľa striehať. Boxer má kompaktné telo s širokou hrudňou a rozmerom ramien medzi 21 a 25 palcami (53–63,5 cm). Jeho tmavo hnedé oči sú strednej veľkosti a tmavo orámované, a jeho uši sú nastavené vysoko a široko od seba.

Postoje

Boxeria sú bditelné a hravé, dôstojný klaun, ktorý miluje byť okolo ľudí, iných psov a dokonca malých detí. Zvyčajne nie sú agresívni, a dobre reagujú na dobrú socializáciu. Sú bujný a vyžadujú cvičenie, inak môžu vyvinúť niektoré deštruktívne zvyky, ako žvýkanie vašich obľúbených topánkov alebo trhanie do rodinnej gauče. Boxeria tiež radi sú blízko svojich ľudí, a pravdepodobne posadia sa priamo na váš krk, aby si vyžadovali vašu okamžitú pozornosť.

Kontrovézzia

Okoľo 25 percent boxerov sa rodí bielych, ale na rozdiel od albinosov majú len bielu srst, v opozícii k byť narodeným bez pigmentu. Podľa Northeastern Boxer Rescue, niektorí šlechtitelia eutanazujú bielych šteniat, pretože neodpovedajú plemienovému štandardu. Majú aj zlú povestu byť narodení hluchí, ťažšie trénovateľní a zlí. V realite, len približne 18 percent bielych boxerov je hluchých, a tí, čo sú hluchí, stále reagujú na rukové signály a znakový jazyk pre tréning. Farba jeho srste neindikuje, že jeden boxer je zlý ako iný.