Väčšina plemien šťeká, niektoré viac – najmä pracovné. Aj menšie (toy, teriéri). Dôležité: okolnosti, ktoré prispievajú k nadmernému šťekaniu u akéhokoľvek plemena. Existujú účinné metódy na zmiernenie, ak poznáte spúšťače.
Šťekajúce plemienka
Teriéri (jorkšír, cairn, west highland) – medzi najväčšími šťekajúcimi. Pôvodne lov na hlodavcov – sklonní k škubaniu. Ďalšia trieda: toy/miniatúrny pudel, čihuahua. Medzi väčšími: šetlandský ovčiak, írsky setter. Naj menej šťekajú: bluthund, zlatý retriever. Basenji = bezzvukový (nešťeká).
Spúšťače šťekania
Dobre socializovaní/trénovaní psi menej šťekajú nečakane. Environmentálny podnet (nezákazné zaklepanie) vyvolá prirodzené varovné šťekanie. Socializácia s ľuďmi/zvieratami zredukuje varovné šťekanie. Tréning učí príkazy. Pozitívne posilnenie učí, čo je povolené.
Nesplnené potreby
Komunikácia nesplnených potrieb: hlad, žízeň, úzkosť. Chudobná strava = nesplnené výživové potreby. Psi uzamknutí v malých priestoroch, bez pohybu, sami vonku = šťekajú z núdze. Kvalitná strava + pohyb = zmiernenie. Naučte psa, kedy šťekať.
Úvahy
Pred adoptáciou pozorujte psa v jeho prostredí. Telo: pozdravné šťekanie vs. neustálé (znamenie problémov). Šťekajúci psi = konflikt s susedmi. Povedzte susedom, že to riešite, ďakujete za trpezlivosť. Nikdy neprílišné metódy (kričanie, bijenie). Trpezlivosť a starostlivosť = najlepší záujem.