Mastocyty v tele zvierata pracujú na opravovaní tkání, keď je telo nejakým spôsobom poškodené. Opuchliny môžu vznikať v týchto mastocytách v niekoľkých oblastiach tela. Tieto mastocytómy, známe aj ako mastocytóm, sú bežnejšie u psov ako u mačiek. Sú však druhým najčastejším typom opuchlin u mačiek. Mastocytómy môžu vznikať z kože, lienky, lymfatických uzliniek, pečene a kostnej dreni. V 90 % prípadov sú mastocytómy u mačiek dobráchodné.
Príznaky
Siamske mačky majú väčšiu predispozíciu k vzniku mastocytómov ako iné plemiená. Postihnuté sú často aj staršie mačky. Typické príznaky zahŕňajú zaoblené hmotnosti v koži, stratu chuť, zvracanie, brušnú bolesť a čierne katranovité stolice, čo indikuje krvarenie v hornej časti střeva.
Diagnostika
Ak veterinár podezrieva mastocytóm, použije niekoľko diagnostických nástrojov. Začne anamnézou a fyzikálnym vyšetrením. Môže vykonať igelovú aspiráciu kožnej hmotnosti alebo lymfatických uzliniek. Pravdepodobne zadá kompletný krvný obraz a močovú analýzu. Môže urobiť rentgenové snímky na posúdenie pečene a lienky.
Chirurgický zásah
Lekár môže použiť chirurgiu aj ako súčasť diagnostického procesu. Opuchlina môže byť odstránená na určenie, či je zlosťová. Ak je dobráhodná, toto môže byť jediná potrebná liečba. Počas operácie veterinár odstráni aj zväčšené lymfatické uzlinky, ak sa opuchlina rozšírila do týchto oblastí. V niektorých prípadoch sa používa kryochirurgia – mrázanie opuchliny na zničenie ochorené tkane.
Liečba
Mastocytómy sa klasifikujú na stupnici od stupňa I po III. V mnohých prípadoch veterinár odporúča len opatrné monitorovanie po chirurgickom odstránení mastocytómu stupňa I. Pri stupni III môže veterinár odoslať mačku k onkológovi. Radioterapia alebo chemoterapia môžu stať súčasťou liečby. Novou liečbou je chemoterapeutická mast s názvom lomustin. Mnohé mačky na ňu dobre reagujú, je aplikovaná priamo na miesto opuchliny.
Prognóza
Prognóza je dobrá pri úplnom chirurgickom odstránení mastocytómu stupňa I. Viac ako 90 % týchto mačiek je po štyroch rokoch bez príznakov ochorenia. U mačiek so stupňom II prežije bez recidivy cca 50 % po štyroch rokoch. Pri stupni III je prognóza zlá. S len chirurgickým odstránením bez chemoterapie alebo radioterapie prežije menej ako 10 % mačiek po štyroch rokoch.