Pri smerovom výbere majú jedinci na jednom konci fenotypového spektra vyššiu pravdepodobnosť prežitia a reprodukcie ako jedinci so strednými fenotypmi alebo jedinci na opačnom konci spektra. To vedie k postupnému posunu populačného priemeru jedným smerom. Inými slovami, smerový výber uprednostňuje jedincov s extrémnymi vlastnosťami, čo v tomto prípade vedie k vývoju dvoch odlišných veľkostí zobákov.