1. Perceptuálne schopnosti :Dojčatá začínajú vnímaním a diskrimináciou zvukov zo svojho okolia. Najprv môžu rozlíšiť široké zvukové kategórie a postupne vylepšiť ich vnímanie rozlíšiť zložitejšie zvuky.
2. Motorový vývoj :Schopnosť produkovať zvuky sa spolieha na koordináciu rôznych artikulačných orgánov, ako sú jazyk, pery a hlasivky. Niektoré zvuky si vyžadujú presnejšie a zložitejšie pohyby, ktoré môžu deti ovládať v rôznych fázach svojho vývoja.
3. Sociálne a environmentálne faktory :Frekvencia a význam určitých zvukov v jazyku ovplyvňujú ich naučiteľnosť. Deti s väčšou pravdepodobnosťou získajú zvuky, ktoré sa často používajú a posilňujú v ich jazykovom prostredí.
4. individuálne rozdiely :Deti vykazujú variabilitu vo vývoji ich reči. Niektorým môže byť ľahšie vydávať konkrétne zvuky, zatiaľ čo iní s nimi môžu zápasiť. Táto variácia môže byť ovplyvnená faktormi, ako sú genetika, kognitívne schopnosti a jazykové vystavenie.
5. Vývojové trendy :Niektoré zvuky majú tendenciu sa objavovať skôr v reči detí ako iné. Napríklad jednoduchá samohláska znie ako „A“ a „I“, ktoré sa zvyčajne získavajú skôr, ako zložitý spoluzakladateľ znie ako „R“ a „L“. Presné poradie akvizície sa však môže líšiť v závislosti od jednotlivcov a jazykov.
Preto, zatiaľ čo niektoré zvuky môžu byť vo svojej podstate náročnejšie na vyslovenie, proces akvizície nie je určený iba podľa úrovne ich obtiažnosti. Je ovplyvnená kombináciou faktorov vrátane vnímania, motora, jazykového kontextu a individuálnych rozdielov.