1. Prúdenie vzduchu:Delfíny dýchajú vzduch jedným otvorom umiestneným na temene hlavy. Pri výdychu môžu usmerňovať prúdenie vzduchu cez fonické pery.
2. Fonické pery:Fonické pery sú dva hrubé, mäsité záhyby tkaniva umiestnené vo vnútri fúkacej dierky. Tieto záhyby tkaniva sú vysoko elastické a môžu rýchlo vibrovať, keď nimi prechádza vzduch.
3. Vibrácie:Keď vzduch prechádza cez fonické pery, spôsobuje ich vibrácie. Frekvencia týchto vibrácií určuje výšku produkovaného zvuku. Delfíny môžu produkovať širokú škálu zvukov zmenou napätia a tuhosti fónických pier.
4. Tvorba zvuku:Vibrácie fónických pier vytvárajú zvukové vlny, ktoré sa šíria vodou a vzduchom. Tieto zvukové vlny môžu počuť aj iné delfíny a morské živočíchy, čo umožňuje komunikáciu a echolokáciu.
5. Echolokácia:Delfíny používajú echolokáciu na navigáciu vo svojom okolí a na lokalizáciu koristi. Vydávajú vysoké kliknutia alebo pískanie a potom počúvajú ozveny, ktoré sa odrážajú od objektov v prostredí. To im umožňuje vytvárať mentálnu mapu svojho okolia a detekovať predmety aj v kalných alebo tmavých vodách.
Delfíny majú pozoruhodnú kontrolu nad produkciou zvuku a môžu produkovať rôzne kliknutia, pískanie a pulzné hovory. Každý typ zvuku slúži na špecifický účel, ako je komunikácia, echolokácia alebo sociálna interakcia. Štúdium zvukov delfínov, známe ako bioakustika, poskytlo cenné poznatky o správaní, komunikácii a zmyslových schopnostiach týchto inteligentných morských cicavcov.