Organizmy, ktoré obývajú prostredie s vyššou koncentráciou vody, ako sú sladkovodné biotopy, môžu čeliť výzve prebytočného príjmu vody, ktorá môže viesť k bunkovému opuchu a narušeniu. Na prežitie v takýchto podmienkach sú nevyhnutné hypo-osmoregulačné úpravy. Tieto úpravy umožňujú organizmom znížiť stratu základných rozpustených látok, aktívne absorpcie rozpustených látok z okolitého prostredia alebo oboch, aby sa udržala konštantná vnútorná osmotická rovnováha.
Príklady hypo-osmoregulačných mechanizmov zahŕňajú absorpciu iónov špecializovanými bunkami, ako sú osmoregulačné ionocyty v žiabroch alebo črevách vodných zvierat, a produkcia nepriepustných rozpustených látok, ako je akumulácia organických osmolytov v určitých tkanivách alebo bunkách.
Udržiavaním správnej osmotickej rovnováhy môžu organizmy zachovať svoju bunkovú integritu, zabrániť nadmernému prílivu vody alebo straty a udržať optimálnu bunkovú funkciu v prostrediach s rôznymi osmotickými podmienkami.