Hypo-osmoregulačné sa týka schopnosti organizmu udržiavať vnútornú osmotickú rovnováhu, keď je umiestnený do prostredia s nižším osmotickým tlakom ako majú jeho telesné tekutiny. Toto je kritická výzva pre zvieratá žijúce v sladkovodných habitatoch, kde je koncentrácia vody vonkajšie vyššia ako vnútorná.
Sladkovodné organizmy čelí riziku nadmerného vstupu vody do ich buniek, čo môže spôsobiť opuchanie a narušenie. Aby prežili, vyvinuli hypo-osmoregulačné adaptácie. Tieto zahŕňujú znižovanie straty esenciálnych rozpuštanín, aktívne absorbovanie rozpuštanín z okolia vody, alebo oboje. Špecializované bunky, ako ionocyty v žabrach a črievách rýb, pomáhajú regulovať príjem iónov. Niektoré organizmy akumulujú aj organické osmolity na udržiavanie vnútornej rovnováhy.
Udržiavaním vlastného osmotického tlaku tieto zvieratá zachovávajú bunkovú integritu a funkciu napriek tomu, že žijú v vode, ktorá by inak rušila ich chémiu.