1. Komunikácia: Mnoho zvierat sa pri vzájomnej komunikácii spolieha na zvuk. Napríklad vtáky používajú piesne na prilákanie kamarátov a obranu svojich území a veľryby používajú zložité vokalizácie na komunikáciu na veľké vzdialenosti. Ľudia používajú reč na komunikáciu medzi sebou a s inými druhmi.
2. Vyhýbanie sa predátorom: Schopnosť počuť je nevyhnutná na odhalenie potenciálnych predátorov. Zvieratá často počujú približovanie sa predátora skôr, ako ho vidia, čo im dáva čas na útek alebo úkryt.
3. Detekcia koristi: Pre mnohé mäsožravé a všežravé zvieratá je schopnosť počuť rozhodujúci význam pre lokalizáciu a zajatie koristi. Napríklad sovy dokážu pomocou svojho vynikajúceho sluchu presne určiť polohu malých hlodavcov v tme.
4. Navigácia: Niektoré zvieratá používajú zvuk na navigáciu, najmä v tmavom alebo preplnenom prostredí. Napríklad netopiere používajú echolokáciu na navigáciu a lokalizáciu koristi v úplnej tme.
5. Sociálna väzba: U mnohých spoločenských druhov je sluch nevyhnutný na rozpoznanie členov skupiny a interakciu s nimi. Slony môžu napríklad rozpoznať vokalizáciu členov svojej rodiny a pomocou týchto zvukov zostať v spojení.
6. Environmentálne povedomie: Schopnosť počuť je nevyhnutná na to, aby si zvieratá uvedomovali svoje okolie a reagovali na potenciálne hrozby alebo príležitosti. Zvieratá môžu napríklad počuť zvuk blížiacej sa búrky a ukryť sa, alebo môžu počuť zvuk rieky a pohybovať sa smerom k nej, aby našli vodu.
7. Dvorenie a párenie: U mnohých druhov hrá zvuk kľúčovú úlohu v rituáloch dvorenia a párenia. Napríklad žabie samce používajú svoje hlasové prejavy na prilákanie samíc a mnohé druhy vtákov používajú svoje spevy na prilákanie párov.
Bez sluchu by mnohé zvieratá bojovali o prežitie vo svojom prirodzenom prostredí. Je to kritický zmysel, ktorý hrá zásadnú úlohu pri komunikácii, vyhýbaní sa predátorom, detekcii koristi, navigácii, sociálnych väzbách a uvedomovaní si životného prostredia.