1. Znížené rušenie atmosféry :Atmosféra Zeme môže deformovať a absorbovať svetlo z nebeských objektov, čo sťažuje získanie jasných a presných pozorovaní zo zeme. Cestou do vesmíru môžu astronómovia pozorovať objekty nad atmosférou, čím eliminujú atmosférické rušenie a zlepšujú kvalitu pozorovaní.
2. Prístup k rôznym vlnovým dĺžkam :Zemská atmosféra blokuje určité vlnové dĺžky svetla, ako sú röntgenové lúče, gama lúče a niektoré infračervené žiarenie. Tieto vlnové dĺžky nesú dôležité informácie o vesmíre, ktoré nemožno pozorovať zo zeme. Keď sa astronómovia dostanú do vesmíru, môžu získať prístup k týmto vlnovým dĺžkam a študovať javy, ktoré sú inak zo Zeme neviditeľné.
3. Vysoké uhlové rozlíšenie :Atmosféra spôsobuje blikanie hviezd, ktoré je známe ako scintilácia. To môže obmedziť uhlové rozlíšenie ďalekohľadov na zemi. Tým, že sa teleskopy dostanú do vesmíru, môžu sa vyhnúť účinkom scintilácie a dosiahnuť vyššie uhlové rozlíšenie, čo umožňuje podrobnejšie pozorovania.
4. Štúdium vesmírnych javov :Niektoré astronomické javy možno pozorovať a študovať len z vesmíru. Napríklad štúdium slnečného vetra, interakcie medzi planétami a Slnkom a vznik a vývoj vesmíru si vyžadujú pozorovania, ktoré možno vykonávať len vo vesmíre.
5. Dlhotrvajúce pozorovania :Vesmírne teleskopy môžu pracovať dlhú dobu bez toho, aby boli ovplyvnené počasím alebo inými environmentálnymi faktormi na Zemi. To umožňuje nepretržité a neprerušované pozorovania, ktoré sú nevyhnutné na štúdium premenlivých objektov alebo javov, ktoré sa časom menia.
6. Prieskum slnečnej sústavy a ďalej :Vesmírne misie tiež umožňujú astronómom a planetárnym vedcom skúmať iné planéty, mesiace, asteroidy a kométy v rámci našej slnečnej sústavy, ako aj študovať vzdialené objekty, ako sú galaxie a kvazary mimo našej galaxie.
Vycestovaním do vesmíru môžu astronómovia prekonať obmedzenia pozorovaní na Zemi a získať prístup k širšej škále kozmických javov, čo vedie k pokroku v našom chápaní vesmíru.