Podľa adaptívneho pohľadu vznikajú a rozvíjajú sa kultúrne črty a praktiky s cieľom riešiť špecifické výzvy a príležitosti, ktorým čelí konkrétna skupina. Napríklad v spoločnostiach s drsným podnebím môžu ľudia rozvíjať kultúrne praktiky, ktoré zahŕňajú budovanie prístreškov, skladovanie potravín a vytváranie teplého oblečenia, aby vydržali náročné environmentálne podmienky.
Obhajovanie adaptívneho pohľadu navrhuje, že kultúra nie je pevná alebo statická, ale vyvíja sa v priebehu času v reakcii na meniace sa okolnosti a potreby. So zmenou prostredia a okolia sa menia aj kultúrne praktiky a presvedčenia ľudí žijúcich v tomto kontexte.
Okrem toho táto perspektíva uznáva vzájomný vzťah medzi kultúrou a biológiou. Naznačuje, že niektoré kultúrne správanie môže mať biologický základ a ľudia môžu byť biologicky predisponovaní k rozvoju špecifických kultúrnych praktík, ktoré zlepšujú ich adaptáciu a prežitie. Ľudia sú napríklad sociálne bytosti s vrodenými sklonmi k spolupráci a komunikácii. Tieto biologické črty prispievajú k rozvoju kultúrnych noriem, ktoré zdôrazňujú spoluprácu v rámci sociálnych skupín.
Stručne povedané, adaptívny pohľad na kultúru zdôrazňuje funkčnú úlohu kultúry pri umožňovaní jednotlivcom a spoločnostiam prispôsobiť sa a prosperovať v rámci ich konkrétnych ekologických, environmentálnych a sociálnych kontextov. Kultúru vníma ako dynamický systém, ktorý sa vyvíja, aby čelil neustále sa meniacim výzvam a príležitostiam, s ktorými sa spoločnosť stretáva.