Ako môžu naftové vtáky počuť?

Olejnaté vtáky (Steatornis caripensis) sú nočné vtáky, ktoré sa nachádzajú v jaskyniach v Južnej Amerike. Sú jedinečné v tom, že sú jedinými vtákmi, ktoré sa pri navigácii a hľadaní potravy spoliehajú výlučne na echolokáciu. Olejnaté vtáky majú špecializovaný sluchový systém, ktorý im umožňuje počuť a ​​interpretovať ozveny ich vlastných vokalizácií. Táto schopnosť im umožňuje orientovať sa v tme ich jaskynných biotopov a nájsť potravu vo forme ovocia, ktoré nachádzajú vo vzduchu.

Sluchový systém olejnatých vtákov má množstvo úprav, ktoré umožňujú echolokáciu:

1. Citlivý sluch:Olejnaté vtáky majú mimoriadne citlivý sluch, s ušami, ktoré majú tvar lievikov na zosilnenie zvukov. To im umožňuje odhaliť aj slabé ozveny.

2. Echolokačné hovory:Oilbirds produkujú sériu vysokofrekvenčných kliknutí, ktoré sa líšia intenzitou a trvaním a slúžia ako echolokačné signály. Tieto kliknutia sa vytvárajú, keď vtáky lietajú, čo im pomáha vytvoriť mentálnu mapu ich okolia.

3. Zosilnenie zvuku:Lievikovité uši olejových vtákov fungujú aj ako zosilňovače zvuku, čím sa zvyšuje intenzita prichádzajúcich ozvien a sú lepšie počuteľné.

4. Vnímanie času:Oilbirds sú schopné rozlišovať medzi odchádzajúcimi echolokačnými volaniami a vracajúcimi sa ozvenami, aj keď sú oddelené krátkymi časovými intervalmi. To im umožňuje presne určiť polohu objektov na základe časového oneskorenia ozveny.

5. Priestorový sluch:Vtáky tupé majú vynikajúce priestorové sluchové schopnosti, čo im umožňuje presne určiť smer a vzdialenosť objektov na základe ozveny, ktorú prijímajú. To im pomáha orientovať sa v prostredí a nájsť korisť.

Je dôležité poznamenať, že echolokačné schopnosti tukových vtákov sú najúčinnejšie v úplnej tme ich jaskynných biotopov. Vo svetlejších podmienkach sa pri navigácii a hľadaní potravy viac spoliehajú na svoj zrak a čuch.