Kořistné zvieratá vyvinuli širokú škálu stratégií, ako sa predátorom vyhnúť. Rozdeľme ich do štyroch kategórií:
1. Vyhýbanie sa detekcii
- Maskovanie (Camouflage): Zlúčenie s prostredím – farba, vzor, textúra. Príklady: chameleóni, motýle, arktické lišky.
- Krypsis: Nehybnosť a ticho. Zajace zamrznú pri hrozbách.
- Nočná/šeroaktivita: Aktivita v noci či svite, keď predátori menej lovia.
- Výber bezpečného môiesta: Úkryty v hustom poraste.
2. Odrazovanie (Deterrence)
- Varovné farby: Jasné farby signalizujú jedovatú chuť. Príklady: jedovaté žáby, motýľ monarcha, skunky.
- Mimikry: Podoba nebezpečného druhu. Batesovská (neškodný napodobňuje škodlivý) alebo Müllerovská (viaceré škodlivé sa navzájom napodobňujú).
- Chemické obrany: Toxíny, smrad, dražiace látky. Príklady: hmyz bombardér, stink bugs, čierne atramenty chobotníc.
- Thanatóza: „Hranie mŕtveho“ pre zmätenie predátora. Časté u hmyzu, hadov, opičiek.
3. Útek a obrana
- Rýchlosť a obratnosť: Behanie, skákanie, plávanie, let. Gazely, zajce, vtáky.
- Obranné formácie: Skupiny/stáda pre zmätanie predátorov a zvýšenie bdelenosti. Zebry, gnus, ryby.
- Aktívna obrana: Boj rohy, drápmi, zubami, bodmi. Štvory, jezevec, hmyz.
- Varovné zvuky: Signály iným členom druhu. Vtáky, opice, veverky.
4. Behaviorálne stratégie
- Bdelenosť (Vigilance): Konštantný pohľad na predátorov. Doberé smysly.
- Život v skupine: Bezpečnosť v počtoch, viac očí, kolektívna obrana.
- Antipredatórne taktiky: Klamstvo – falošné stopy, simulovaná zranenie.
Toto sú len niektoré spôsoby. Konkrétne stratégie sa líšia podľa druhu a prostredia.