1. Kamufláž: Listové motýle majú zložité vzory krídel, ktoré pripomínajú listy, doplnené žilkami a hnedými škvrnami, ktoré napodobňujú poškodenie listov. Táto kamufláž im umožňuje plynule splynúť s okolím, čo predátorom sťažuje ich rozpoznanie. Keď sú listové motýle v pokoji, držia svoje krídla pohromade, čo ešte viac zlepšuje ich vzhľad pripomínajúci listy.
2. Mimikry: Niektoré listové motýle sa zapájajú do mimikry, pripomínajú nepríjemný alebo nebezpečný hmyz, aby odradili potenciálnych predátorov. Napríklad listový motýľ Kallima napodobňuje toxického motýľa mŕtveho listu (jadro Euploea) z tej istej oblasti, čím odrádza vtáky a iných predátorov, ktorí sa naučili vyhýbať sa toxickým druhom.
3. Chemická obrana: Listové motýle tiež využívajú chemické obranné mechanizmy. Sekvestrujú a uchovávajú toxické zlúčeniny získané z rastlín, ktorými sa živia ako larvy. Tieto toxíny spôsobujú, že sú pre predátorov nechutné alebo dokonca jedovaté, čím sa ďalej znižuje ich šanca na zjedenie.
4. Vystrašená odpoveď: Ak je listový motýľ narušený alebo ohrozený, môže náhle otvoriť svoje krídla a odhaliť záblesk jasných farieb. Táto reakcia zľaknutia môže na chvíľu dezorientovať predátorov, čo umožní motýľovi uniknúť.
Kombináciou týchto obranných mechanizmov zvyšujú listové motýle svoje šance na prežitie a môžu pokračovať vo svojej životne dôležitej úlohe opeľovačov v príslušných ekosystémoch.